Energofórum konferencia

Na transpozíciu Smernice 2012/27/EU Európskeho parlamentu a Rady o energetickej efektívnosti (smernice) v Slovenskej republike boli zamerané vystúpenia odborníkov druhý deň medzinárodnej konferencie ENERGOFÓRUM 2013 – elektrina vo Vyhniach. Zástupca Ministerstva hospodárstva SR Miroslav Mariáš podrobne vysvetlil dosahy smernice a potrebné zmeny v slovenskej legislatíve a v postupoch energetických subjektov. Smernica sa musí transponovať do 5.6.2014. Jej základnou úlohou je úprava legislatívneho rámca v oblasti energetickej efektívnosti tak, aby bolo možné dosiahnuť cieľ energetickej efektívnosti, ktorý je stanovený v Stratégii Európa 2020 vo výške 20% úspor z primárnej energie v roku 2020. Pokiaľ ide o obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy (UOŠS), cieľ je stanovený na 3% z celkovej podlahovej plochy budov vlastnených a využívaných UOŠS, ktoré majú celkovú podlahovú plochu nad 500m², pričom od 9.7.2015 sa rozširuje aj na budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250m². Pri obnove sa majú dosiahnuť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. V súvislosti s povinnou schémou úspor energie v rokoch 2014 až 2020 podčiarkol, že jej cieľom je dosiahnuť úsporu energie 1,5% z priemeru predaja energie všetkých distribútorov a dodávateľov energie v rokoch 2010-2012, a to každý rok v období 2014 až 2020. Cieľ do roku 2020 sa tým kumulatívne zvyšuje o 1,5% a za 7 rokov môže dosiahnuť až 42%. Upozornil, že zo smernice vyplývajú povinnosti, ako napríklad vypracovať energetický audit každé 4 roky pre podniky, ktoré nie sú malým a stredným podnikom. Prvý audit sa musí urobiť do 5.12.2015, pričom je možné uplatniť povinnosť zo zákona 476/2008 Z.z. o energetickej efektívnosti v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva. Ostatné odvetvia národného hospodárstva vrátane energetického sektora musia urobiť prvý energetický audit v termíne do 5.12.2015. Audity musia byť nezávislé, vysoko kvalitné a nákladovo efektívne a musia ich urobiť kvalifikovaní odborníci. Vypracovanie a kvalitu auditov musia kontrolovať nezávislé orgány. Výnimku na frekvenciu 5 rokov je možné uplatniť pre podniky so zavedeným systémom energetického manažmentu (ISO 50001), alebo so zavedeným systémom environmentálneho manažmentu (ISO 14001), ktorých súčasťou však musí byť energetický audit spĺňajúci požiadavky smernice.

Podrobnosti o energetickom audite a zmenách, ktoré sa ho v súvislosti s transpozíciou spomínanej smernice dotýkajú, potom priblížil Marián Balej zo spoločnosti Strojchem, a.s. Energetické audity vychádzajú zo zhodnotenia súčasného stavu budovy a jej energetickej náročnosti. Ich cieľom je nájdenie najefektívnejších úspor a návrh opatrení, ktoré vedú k zníženiu energetickej náročnosti, vyčísleniu predpokladaných investičných nákladov, vyčísleniu ekonomického prínosu energetických úspor a vyčísleniu návratnosti investičných nákladov. Energetické audity, v zmysle požiadavky zákazníka, môžu byť vypracované v alternatívnych návrhoch. Samozrejme, že energetický audit je zároveň nástrojom v rozhodovacom procese investora pri rekonštrukcii objektov a podkladom na projekčné a konštrukčné práce. V záujme znižovania  spotreby elektriny je potrebné vedieť spotrebu  jednotlivých odberov a ich priebežnú analýzu. Zároveň treba  mať vypracovanú pasportizáciu jednotlivých spotrebičov, svietidiel. Neoddeliteľnou súčasťou je aby prevádzkovateľ mal dokumentáciu skutočného vyhotovenia elektrických rozvodov a inštalácií, platné OPaOS elektrických zariadení.

V rámci povinnosti uskutočniť opatrenia na energetickú efektívnosť vstupuje do energetiky nový fenomén Smart Metering (inteligentný merací systém) a Smart Grids. V súčasnosti je pripomienkovaná Vyhláška MH SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti pri zavádzaní a prevádzke inteligentných meracích systémov v elektroenergetike. Smart Grid Suite (ASGS) je komplexné softwarové riešenie umožňujúce ovládať inteligentný merací systém pripravený vyhovieť potrebám prevádzkovateľov energetických sietí, povedal Peter Chochol zo spoločnosti Atos IT Solutions and services, s.r.o. Koncipované je ako riešenie s dlhým životným cyklom garantujúcim pozitívnu návratnosť investícií. Je založené na modulárnom princípe. Presne sa prispôsobí na mieru existujúcim podmienkam, ale zároveň poskytuje flexibilný rámec na pokrytie budúcich potrieb. Ponúka otvorenú, škálovateľnú architektúru spracovávajúcu veľký objem dát bez zníženia výkonu ovládajúcu až milióny inteligentných meracích zariadení. Riešenie garantuje bezpečnosť dát a ochranu súkromia koncových spotrebiteľov. Podčiarkol, že Inteligentné siete potrebujú vzájomnú prepojiteľnosť so systémami pre inteligentné meranie a inteligentné domácnosti. Preto sa lídri trhu s inteligentnými meracími systémami rozhodli vytvoriť verejne dostupnú detailnú technickú špecifikáciu, ktorú nazvali IDIS (Interoperable Device Interface Specifications) využívajúcu existujúce otvorené štandardy. Cieľom tejto špecifikácie je znižovanie nákladov na integráciu a prevádzku inteligentných meracích systémov. Podrobne hovoril aj o skúsenostiach s uplatnením týchto systémov v zahraničí.

Tomáš Mlynárčik zo spoločnosti Landis+Gyr uviedol, že s novými trendmi súvisí aj rozvoj a prepájanie obchodného a technického merania, a to najmä kvality dodávky elektrickej energie, riadenia a regulácie. Otvára sa priestor pre prepájanie systémov SCADA/EMS (Energy Management System), IMS (Information Management System) systémov a EDA-MDW (Energy Data Acquisition – Meter Data Warehouse) systémov pre odčítanie komerčných a priemyselných meradiel. Hlavným dôvodom tejto integrácie je optimalizácia prevádzkových nákladov a cien systémov, a zároveň zvýšenie úžitkovej hodnoty takýchto systémov. V rámci požiadaviek na funkcionalitu sietí novej generácie vzniká požiadavka riadenia pomocou systémov EMS. Tieto systémy by malo byť možné voľne konfigurovať a parametrizovať podľa požiadaviek zákazníka, kde je hlavný dôraz kladený na funkcionalitu spojenú so znižovaním vplyvu fluktuácie sieťovej frekvencie a napätia. Systém by zároveň mal integrovať moduly pre predpoveď počasia a z toho vyplývajúce plánovanie výroby a odstávky energetických zdrojov, najmä veterných a fotovoltických elektrární. Modelovanie prevádzky distribuovaných zdrojov sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou riadenia rozvodných sietí.