Inteligentná energetika
Úvod dvanásteho ročníka konferencie ENERGOFÓRUM® patril inováciám v energetike. Štyria rečníci hovorili v rámci bloku s názvom Inteligentná energetika o elektromobilite, inteligentných mestách, skladovaní elektriny a podobe energetiky vo svetle digitálnych trendov.
Rastislav Lauko zo spoločnosti GreenWay Infrastructure sa venoval téme elektromobility. Ako citoval Mary Bara, generálnu riaditeľku spoločnosti General Motors, v najbližších piatich až desiatich rokoch čakajú automobilový priemysel zmeny väčšieho rozsahu ako za posledných 50 rokov. GreenWay Infrastructure prevádzkuje v súčasnosti na Slovensku 20 rýchlonabíjacích staníc. Do roku 2019 by malo pribudnúť ďalších 10. Plánujú vybudovať tiež 3 ultrarýchle nabíjacie stanice, ktoré budú určené pre diaľnice. Svojím vzhľadom budú pripomínať klasické čerpacie stanice. Lauko očakáva, že počet elektromobilov na cestách v Európskej únii, sa zvýši do roku 2020 na 7 miliónov. Pri zohľadnení kapacity batérií budú hrať významnú kapacitu v sieti. Apeloval preto aj na Ministerstvo hospodárstva SR, aby v rámci prípravy novely Zákona o energetike mysleli aj na elektromobilitu. Považuje ju za optimálny nástroj, ktorý umožní lepšie využívanie výrobných zdrojov a zvýšenie stability siete. V diskusii o možnosti nabíjania na sídliskách uviedol, že infraštruktúra musí byť plánovaná už dnes s výhľadom do budúcnosti. Napríklad aj pri rekonštrukciách verejného osvetlenia, čo je jednou z prvých aktivít v rámci budovania inteligentných miest.
O koncepte tzv. smart city, alebo inteligentných miest, hovoril Peter Chochol, zástupca spoločnosti Atos IT Solutions and Services. Ocenil spojenie témy elektriny a plynu v programe konferencie, pretože na bilanciu spotreby jednotlivých druhov energie sa už dnes nemôžeme pozerať oddelene. Ak hovoríme konkrétne o spotrebe mesta, je pod tým chápaná spotreba priemyslu, dopravy, budov a verejného osvetlenia. Skonštatoval, že technologická vrstva zavádzania inteligentných meraní už prebieha na základe smernice Európskej únie. Postupne sa tak digitalizuje oblasť merania spotreby elektriny u koncových odberateľov. Tradičný model sústavy sa mení na decentralizovaný model a proaktívny model sústavy začne inicializáciou spotrebiteľov. Špeciálne v mestách bude tento fenomén rásť. Voľba koncepcie rozvoja energetického hospodárstva je vecou každého jednotlivého mesta. Buď sa rozhodnú pre udržiavací prístup bez vízie, cieľov, bez zainteresovaných občanov a bez aplikovania moderných technológií. Alebo pôjdu proaktívnou cestou, ktorá začína energetickým auditom, vypracovaním plánu rozvoja mesta a infraštruktúry, zapájaním občanov a využívaním najnovších dostupných technológií. Pre príklad úspešného projektu inteligentného mesta musel Peter Chochol zájsť do susedného Rakúska a mesta Güssing. Na Slovensku sa iniciatívy inteligentných miest dotýkajú zatiaľ len inteligentného verejného osvetlenia.
Trendy a inovácie v skladovaní elektriny predstavil Dávid Varga zo spoločnosti KPMG Consulting. Svetovými lídrami v skladovaní elektriny sú USA, Čína a India. V rámci Európy je to Nemecko a Veľká Británia. Využívajú sa rôzne spôsoby. Najrozšírenejšie je skladovanie pomocou prečerpávania. Ďalej elektrochemické, termálne, elektromechanické, kryogénne a vodíkové skladovanie. Ide o činnosť, ktorá prináša benefity pre sústavy, výrobcov ako aj odberateľov. Tí získavajú možnosť časového posunu nákupu elektriny za nižšie ceny. Skladovanie môže pomôcť aj v dodržiavaní zmluvne stanoveného diagramu čerpaním uskladnenej elektriny. Veľké podniky ocenia elimináciu kolísania napätia siete, prípadne vyhnutie sa blackoutu. V legislatíve však zatiaľ chýba definícia skladovania a jednotlivých kategórií. Majitelia takýchto zariadení preto platia dvojitú tarifu za spotrebu, aj za výrobu elektriny. Výnimkou je susedné Maďarsko, kde sa toto znevýhodnenie podarilo čiastočne odstrániť. Minulý rok tam tiež rozbehli projekt, zameraný na využívanie batérií na podporné služby pre sústavu. Čo sa týka domácností, David Varga vidí momentálne efektívnou technológiu skladovania v lítiových batériách.
„Mení sa energetika, mení sa informatika a my sami. Musíme neustále inovovať produkty a služby.“ Uviedol Libor Láznička zo spoločnosti sféra svoj príspevok o digitálnych trendoch v energetike. Vedú k jej dekarbonizácii, decentralizácii a digitalizácii. Skonštatoval, že masívna podpora OZE posúva ťažisko smerom ku koncovému odberateľovi. Ovplyvňujú nás aj generačné trendy a mladšie generácie majú úplne iné očakávania a spotrebiteľské správanie ako staršie ročníky. Podľa analýzy spoločnosti Gartner je top technologickým trendom pre rok 2018 umelá inteligencia. Počítač dokáže vyriešiť problém bez toho, aby riešenie problému bolo do počítača dopredu vložené. V rámci energetiky sa uplatňuje pri predikcii spotreby a výroby, cien a odchýlky. Pomáha pri prediktívnej údržbe zariadení a predchádzaniu vzniku negatívnych javov. Využívajú ju riadiace systémy a pomáha optimalizovať spotrebu. Medzi profesie, ktoré kvôli umelej inteligencii budú najviac ohrozené, patria obchodovanie, zákaznícke centrá, účtovníctvo a tiež spravodajstvo.
Finančne nenáročnou a flexibilnou metódou na zber dát sú bezpilotné lietajúce zariadenia, známe tiež pod názvom drony. Pre prevádzkovateľov infraštruktúry prichádzajú do úvahy revízie vedení, revízie stožiarov, revízie rozvodní alebo revízie veterných a fotovoltických elektrární. V našich podmienkach má však použitie dronov legislatívne obmedzenia, ktoré ich potenciál potláčajú.
Ďalší z technologických trendov je internet vecí (IoT – Internet of Things). Umožňuje bezdrôtové prepojenie rôznych zariadení s internetom. V súčasnosti už za nízku cenu a s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Vznikajú tak IoT ekosystémy, ktoré sa uplatňujú v inteligentných mestách, budovách a domácnostiach napríklad pre monitoring spotreby alebo výroby energií.
Ako posledný bol predstavený blockchain. Nový fenomén, ktorý sa šíri z finančného sektora (napr. kryptomena bitcoin). Ide o distribuovanú databázu blokov radených za sebou (reťaz). Bloky obsahujú transakcie – prevod hodnoty od jedného majiteľa k druhému, dátum vzniku a odkaz na predchádzajúci blok. Uložené dáta už nie je potom možné meniť. Využitie blockchain v energetike je, zdá sa, vo vzdialenejšej budúcnosti. Aj tu totiž platí, že technológie predbiehajú legislatívu. Jeho uplatnenie je možné pre peer to peer trading (aktívny zákazník), microgrid (lokálna energetická komunita), sprístupnenie spotových trhov koncovým zákazníkom (agregátor) alebo nabíjanie elektromobilov.
Rastislav Lauko zo spoločnosti GreenWay Infrastructure sa venoval téme elektromobility. Ako citoval Mary Bara, generálnu riaditeľku spoločnosti General Motors, v najbližších piatich až desiatich rokoch čakajú automobilový priemysel zmeny väčšieho rozsahu ako za posledných 50 rokov. GreenWay Infrastructure prevádzkuje v súčasnosti na Slovensku 20 rýchlonabíjacích staníc. Do roku 2019 by malo pribudnúť ďalších 10. Plánujú vybudovať tiež 3 ultrarýchle nabíjacie stanice, ktoré budú určené pre diaľnice. Svojím vzhľadom budú pripomínať klasické čerpacie stanice. Lauko očakáva, že počet elektromobilov na cestách v Európskej únii, sa zvýši do roku 2020 na 7 miliónov. Pri zohľadnení kapacity batérií budú hrať významnú kapacitu v sieti. Apeloval preto aj na Ministerstvo hospodárstva SR, aby v rámci prípravy novely Zákona o energetike mysleli aj na elektromobilitu. Považuje ju za optimálny nástroj, ktorý umožní lepšie využívanie výrobných zdrojov a zvýšenie stability siete. V diskusii o možnosti nabíjania na sídliskách uviedol, že infraštruktúra musí byť plánovaná už dnes s výhľadom do budúcnosti. Napríklad aj pri rekonštrukciách verejného osvetlenia, čo je jednou z prvých aktivít v rámci budovania inteligentných miest.
O koncepte tzv. smart city, alebo inteligentných miest, hovoril Peter Chochol, zástupca spoločnosti Atos IT Solutions and Services. Ocenil spojenie témy elektriny a plynu v programe konferencie, pretože na bilanciu spotreby jednotlivých druhov energie sa už dnes nemôžeme pozerať oddelene. Ak hovoríme konkrétne o spotrebe mesta, je pod tým chápaná spotreba priemyslu, dopravy, budov a verejného osvetlenia. Skonštatoval, že technologická vrstva zavádzania inteligentných meraní už prebieha na základe smernice Európskej únie. Postupne sa tak digitalizuje oblasť merania spotreby elektriny u koncových odberateľov. Tradičný model sústavy sa mení na decentralizovaný model a proaktívny model sústavy začne inicializáciou spotrebiteľov. Špeciálne v mestách bude tento fenomén rásť. Voľba koncepcie rozvoja energetického hospodárstva je vecou každého jednotlivého mesta. Buď sa rozhodnú pre udržiavací prístup bez vízie, cieľov, bez zainteresovaných občanov a bez aplikovania moderných technológií. Alebo pôjdu proaktívnou cestou, ktorá začína energetickým auditom, vypracovaním plánu rozvoja mesta a infraštruktúry, zapájaním občanov a využívaním najnovších dostupných technológií. Pre príklad úspešného projektu inteligentného mesta musel Peter Chochol zájsť do susedného Rakúska a mesta Güssing. Na Slovensku sa iniciatívy inteligentných miest dotýkajú zatiaľ len inteligentného verejného osvetlenia.
Trendy a inovácie v skladovaní elektriny predstavil Dávid Varga zo spoločnosti KPMG Consulting. Svetovými lídrami v skladovaní elektriny sú USA, Čína a India. V rámci Európy je to Nemecko a Veľká Británia. Využívajú sa rôzne spôsoby. Najrozšírenejšie je skladovanie pomocou prečerpávania. Ďalej elektrochemické, termálne, elektromechanické, kryogénne a vodíkové skladovanie. Ide o činnosť, ktorá prináša benefity pre sústavy, výrobcov ako aj odberateľov. Tí získavajú možnosť časového posunu nákupu elektriny za nižšie ceny. Skladovanie môže pomôcť aj v dodržiavaní zmluvne stanoveného diagramu čerpaním uskladnenej elektriny. Veľké podniky ocenia elimináciu kolísania napätia siete, prípadne vyhnutie sa blackoutu. V legislatíve však zatiaľ chýba definícia skladovania a jednotlivých kategórií. Majitelia takýchto zariadení preto platia dvojitú tarifu za spotrebu, aj za výrobu elektriny. Výnimkou je susedné Maďarsko, kde sa toto znevýhodnenie podarilo čiastočne odstrániť. Minulý rok tam tiež rozbehli projekt, zameraný na využívanie batérií na podporné služby pre sústavu. Čo sa týka domácností, David Varga vidí momentálne efektívnou technológiu skladovania v lítiových batériách.
„Mení sa energetika, mení sa informatika a my sami. Musíme neustále inovovať produkty a služby.“ Uviedol Libor Láznička zo spoločnosti sféra svoj príspevok o digitálnych trendoch v energetike. Vedú k jej dekarbonizácii, decentralizácii a digitalizácii. Skonštatoval, že masívna podpora OZE posúva ťažisko smerom ku koncovému odberateľovi. Ovplyvňujú nás aj generačné trendy a mladšie generácie majú úplne iné očakávania a spotrebiteľské správanie ako staršie ročníky. Podľa analýzy spoločnosti Gartner je top technologickým trendom pre rok 2018 umelá inteligencia. Počítač dokáže vyriešiť problém bez toho, aby riešenie problému bolo do počítača dopredu vložené. V rámci energetiky sa uplatňuje pri predikcii spotreby a výroby, cien a odchýlky. Pomáha pri prediktívnej údržbe zariadení a predchádzaniu vzniku negatívnych javov. Využívajú ju riadiace systémy a pomáha optimalizovať spotrebu. Medzi profesie, ktoré kvôli umelej inteligencii budú najviac ohrozené, patria obchodovanie, zákaznícke centrá, účtovníctvo a tiež spravodajstvo.
Finančne nenáročnou a flexibilnou metódou na zber dát sú bezpilotné lietajúce zariadenia, známe tiež pod názvom drony. Pre prevádzkovateľov infraštruktúry prichádzajú do úvahy revízie vedení, revízie stožiarov, revízie rozvodní alebo revízie veterných a fotovoltických elektrární. V našich podmienkach má však použitie dronov legislatívne obmedzenia, ktoré ich potenciál potláčajú.
Ďalší z technologických trendov je internet vecí (IoT – Internet of Things). Umožňuje bezdrôtové prepojenie rôznych zariadení s internetom. V súčasnosti už za nízku cenu a s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Vznikajú tak IoT ekosystémy, ktoré sa uplatňujú v inteligentných mestách, budovách a domácnostiach napríklad pre monitoring spotreby alebo výroby energií.
Ako posledný bol predstavený blockchain. Nový fenomén, ktorý sa šíri z finančného sektora (napr. kryptomena bitcoin). Ide o distribuovanú databázu blokov radených za sebou (reťaz). Bloky obsahujú transakcie – prevod hodnoty od jedného majiteľa k druhému, dátum vzniku a odkaz na predchádzajúci blok. Uložené dáta už nie je potom možné meniť. Využitie blockchain v energetike je, zdá sa, vo vzdialenejšej budúcnosti. Aj tu totiž platí, že technológie predbiehajú legislatívu. Jeho uplatnenie je možné pre peer to peer trading (aktívny zákazník), microgrid (lokálna energetická komunita), sprístupnenie spotových trhov koncovým zákazníkom (agregátor) alebo nabíjanie elektromobilov.