Energofórum konferencia

Diskusia: Má zemný plyn miesto v budúcom energetickom mixe?

V rámci paralelných sekcií sa panelová diskusia Má zemný plyn miesto v budúcom energetickom mixe? venovala aktuálnym výzvam slovenského plynárenstva, súčasnému pohľadu európskeho establishmentu na zemný plyn, novej plynárenskej infraštruktúre v SR, potenciálu zemného plynu pre plnenie klimaticko–energetických cieľov, kvalite ovzdušia na Slovensku a emisnému profil slovenskej energetiky. Diskusiu viedol moderátor Ján Klepáč zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Ako hlavní diskutujúci vystúpili -  Alexander Duleba, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Stanislav Janiš, Slovenský zväz výrobcov tepla, Dušan Randuška, MET Slovakia, a. s., Pavol Široký, Ministerstvo životného prostredia SR, Jerguš Vopálenský, SPP - distribúcia, a.s.

Ján Klepáč:

  • Argumenty pre využívanie zemného plynu do budúcna: Odlesňovanie  - výrazný faktor, ktorý ovplyvňuje nárast emisií najviac za posledných 50 rokov.
  • Zemný plyn má bohaté zásoby a dobre rozvinutú infraštruktúru. Potenciál v zásobách, ktoré sú vyťažiteľné, je na 230 rokov. Dĺžka plynových potrubí je ako 8x cesta na Mesiac a späť. Globalizácia využitia plynu aj vďaka LNG - využitie sa viac ako zdvojnásobilo.
  • Vážna konkurencia plynu je uhlie a OZE. Uhlie má stále nižšie marginálne náklady ako plyn a napriek klimatickým záväzkom sa stále spaľuje. Preto treba zlacňovať náklady celého plynového reťazca.
  • Aktuálne sa zemný plyn pri výrobe elektriny využíva veľmi málo.
  • Slovenský trh s plynom je plne otvorený, liberalizovaný a pôsobí na ňom 28 dodávateľov.
  • Infraštruktúra plynovodov na Slovensku je  plynárenskou križovatku Európy. Dôležité zmeny v sieti:
    • 2009 – reverz z ČR
    • 2014 – reverz na Ukrajinu
    • 2015 – spustenie slovensko-maďarského prepojenia
    • 2020 – plánované spustenie poľsko-slovenského prepojenia, prístup k LNG
    • 2021 – plánované spustenie plynovodu Eastring
  • Environmentálny dopad zemného plynu – je považovaný za najčistejší fosílny energetický zdroj. Z hľadiska problematiky emisií -  problémom Slovenska sú NOX a jemné prachové častice, nie CO2.
  • Inovácie sa dotýkajú už aj plynárenstva.

Alexander Duleba:

  • V prípade plynu rozhodujú politika, cena, technológie.
  • Politika – súvisí s cenou (tá pôjde hore) v súvislosti s vypnutím jadrových elektrární v Nemecku. Iný relevantný zdroj na ďalších niekoľko rokov neexistuje. Nastane zlatá éra plynu -  bude musieť nahradiť jadro.
  • Technologický vývoj sa zatiaľ nedá predikovať. Ale nejaké obdobie bude mať plyn vzostupnú fázu. Plyn má odporcov aj zástancov naprieč EÚ. Odporcovia – generácia hippies (dnešní 40  a 50-roční) „Je to fenomén typicky pre západnú Európu“ Prejavil sa v Rakúsku, v Nemecku v prípade odpojenia jadra. „Je to typicky príklad securitizácie“  - príklad ako z niečoho urobiť hrozbu. Bez politiky sa energeticky biznis robiť nedá. Keď sa energetický biznis, ktorý je závislý od politiky nenaučí komunikovať vo verejnej diskusii, prídu rozhodnutia, ktoré nebudú želané. Sú tri skupiny vo vzťahu k plynu. Jedna skupina stúpencov zelenej politiky sú za to, že existuje udržateľný rozvoj. Druhá - radikálnejšia skupina tvrdí, že udržateľný rozvoj neexistuje, pretože svet je konečný, zdroje sú konečné. Toto je otázka diskusie politikov a verejnej mienky. Radikálna skupina vždy bude proti plynu, lebo plyn je fosílne palivo. Druhá skupina je politická - ktorá sa sformovala do názoru, že je tu veľká závislosť od Ruska. Tretia skupina sú podnikatelia – nemajú dôveru v plyn. „Po krízach v minulosti plyn stratil na dôvere“. Zo strany plynárov mu chýba stratégia v otázke dekarbonizácie. Otázkou je využívanie OZE na možnosti skladovania plynu. Pri plyne sú tiež potrebné technológie a znižovanie podielu emisií. Ak sa naplnia scenáre p. Šnobra, možno vznikne väčší priestor pre využívanie plynu pri výrobe elektriny. Cena pôjde hore a plyn bude mať svoje miesto.

Pavol Široký:

  • Podiel OZE nie je jediný, ktorý hovorí o kvalite ovzdušia. Existuje smernica, ktorá pojednáva o kvalite ovzdušia. Plán podielu OZE je naviazaný aj na energetickú bezpečnosť, nejde len o kvalitu OZE. „Využívanie hnedého uhlia nepovažujem za najlepšiu politiku, ktorú Nemecko robí“.
  • Zastáva Brusel a jeho postoj, nepovažuje jeho politiku za politiku hippies.
  • Zemný plyn a emisie / klimatické zmeny -  Slovensko plní európske záväzky pri najviac znečisťujúcich látkach v ovzduší. Výzvy stále zostávajú v oblasti energetiky, keďže produkuje 50% emisií skleníkových plynov. Veľká výzva je potom v rámci dopravy, priemyslu a industriálnych procesov. Environmentálna stratégia sa snaží zamerať aj na oblasť vykurovania  a kontrolu nielen v priemysle ale aj domácnostiach.
  • Nízkouhlíková stratégia – pripravuje sa na obdobie 2030 s výhľadom do 2050.
  • Diskutujú sa kotlíkové dotácie – dizajnuje sa dotačný program. Dôraz bude na nahrádzanie starých kotlov. Bavíme sa o sume 20 – 30 mil. eur pre niekoľkoročný program. Mal by byť spustený budúci rok.
Jerguš Vopálenský:
„Globálne otepľovanie vnímam ako jeden z najzávažnejších problémov našej doby“. Podieľame sa šiestimi stotinami percenta na skleníkových plynoch. Je to úloha Európy, USA, Činy a Indie. V ochrane ovzdušia sme na tom zle – hlavne v prípade častíc PM10 a PM2,5. Ľudia u nás nemajú finančné prostriedky a riešenia OZE, nemajú dokonca ani na plyn, kúria tuhými palivami. Koncept ochrany ovzdušia prostredníctvom OZE sa môže aplikovať v krajinách , kde na to ľudia majú. My by sme mali zohľadniť lokálne špecifiká – treba vyriešiť energetickú chudobu, environmentálne problémy, znečistené ovzdušie. Potom sa môžeme posunúť v plnení environmentálnych cieľov a zaoberať sa ozelenením plynu.

Stanislav Janiš:
„Z energetiky sa vytráca zdravý sedliacky rozum a je to viac a politike“ 
V teplárenstve zohráva plyn veľkú úlohu a v budúcnosti bude takisto - aj v súvislosti s novelou o OZE. Výroba tepla z plynu bude časom neefektívna, bude potrebné prejsť do kogenerácie. Bude sa prechádzať z monovýroby ku kogenerácii a čiastočnému využitiu OZE. Nevie si predstaviť ako naplníme tento cieľ.
Čo sa týka OZE - biomasa je na Slovensku číslo jedna v nemilosti. Aktuálne sa môžu využívať tepelné čerpadlá (to je len voda a plyn) a zostávajú možnosti geotermálnych vrtov na východe Slovenska.
Problémom ovzdušia sú lokálne kúreniská. Kotlíkové dotácie vníma ako úplne zbytočné . Skôr vidí potenciál vo využívaní plynu v obciach v kombinácii s OZE. Podľa neho máme veľa stratégií, v ktorých sa strácame a nevieme čo chceme riešiť.

Dušan Randuška:
Problém vidí, že SPP nemá biznis čase v dedinách, kde je málo obyvateľov, preto tam plyn veľmi pravdepodobne nebude.
„Dnes LNG zažíva mimoriadnu dynamiku“. V minulosti bolo viac smerované do Ázie, dnes je veľmi použiteľnou alternatívou aj pre Európu.
Technologický postup nastal v chemickej fabrike na skvapalňovanie / splynovanie.